Martin Vrabec

Autoportrét - Telesnosť v nových médiach

Praktickou časťou tejto bakalárskej práce je interaktívna inštalácia, v ktorej hlbšie skúmam funkciu autora a diváka v súčasnom, najmä v interaktívnom umení. Zámerom mojej práce je snaha o prepojenie autora a diváka cez spoločné dielo. Práca pozostáva zo spoločného autoportrétu. Divák bude mať možnosť reagovať na prácu tým, že do nahliadnutia daného otvoru (bodu) mu bude reálne zosnímaná tvar kamerou (webcamerou) a následne sa premietne jeho (divákova) tvár cez projektor na premietajúcu stenu. Časti tváre autora a diváka nie sú jasne zreteľné a celistvé, až po určitom čase má divák možnosť spozorovať identifikáciu portrétu. Vytvára sa tak zvláštne napätie medzi pozorovateľom a pozorovaným, ktorí sú jedna a tá istá osoba. Takto zrkadlo, ako médium umožňujúce na seba nahliadať ako na objekt nášho skúmania. Každý autoportrét je vo svojej podstate nevyhnutne duplikátom. Autoportrét, aj ten najjednoduchší a najmenej inscenovaný, je portrétom akoby niekoho iného. Iného človeka, nejaké cudzie telo na ktoré sa mám možnosť pozerať a identifikovať. Počas tejto interaktívnej inštalácie si divák môže uvedomovať svoje prepojenie s autorovou tvárou a sleduje (hľadá) otvorenosť výstupného autoportrétu. Je zaujímavé sledovať konfrontáciu a vnútorne sa stotožniť v týchto reálnych (odzrkadlených) obrazoch a je len na otvorenosti diváka vnímať svoj postoj, s ktorým sa stotožní. Inštalácia sa stala akýmsi plátnom na projekciu, kde sa odohráva za prítomnosti diváka vždy nové a nepredvídateľné dielo, ktorého divák je dôležitým prvkom. Dielo sa snaží poukázať na narušenosť stereotypov vnímania nášho autoportrétu. Autoportrétu ako uzavretého, nemenného celku. A taktiež cez prítomného diváka v diele a autoportréte poukazuje na to, že aby sme sa mohli vizuálne vnímať a identifikovať sa, musí do tohto procesu niekto vstupovať. Práca by mala poskytovať dostatočný priestor pre divákovu participáciu.

---