Katarína Sujová

Medzi súkromným a verejným

http://lokalnyvagabund.sk


Ťažiskom mojej práce je výskum rôznych prostredí ako aj konkrétnych osôb, ktoré sa v týchto prostrediach ocitajú/pohybujú a zároveň lokality, ktorá je blízka mne samej. Spracúvam príbehy, ktoré na seba vzájomne nenadväzujú, no do istej miery sa prelínajú. Do práce sa snažím vnášať sociálny či morálny rozmer. Mapujem jednotlivé vzťahy (medziľudské alebo vzťahy k prostrediam) a etické aspekty týchto vzťahov. Na pozadí umeleckého gesta prekračujem hranicu intímnej zóny jednotlivca ako podmnožiny zóny verejnej a snažím sa uchopiť či pomenovať hranicu prípustnosti takéhoto zásahu - a to práve prostredníctvom vizuálneho jazyka, v ktorom nadväzujem dialóg.
Rozohrávam hru, v ktorej som sama (hoci dobrovoľne) ohrozená, vystavená nebezpečenstvu. Úmysel zasiahnuť do prebiehajúceho deja a vzorcov správania jednotlivých aktérov mojich príbehov je sprevádzaný rizikom z odhalenia. Špehujem, stávam sa prenasledovateľom, no zároveň potenciálnym nositeľom impulzu nápravy. (Moja samotná aktivita sa môže stať dôvodom, pre ktorý budú tí, ktorých sledujem, vnútorne donútení k tomu, aby prehodnotili svoje správanie. Umenie sa tak v optimálnom prípade môže stať nástrojom sociálnej korekcie.)
V práci sa zameriavam na ľudí, ktorí z núdze alebo iných dôvodov konajú sebecky / na úkor iných a nerešpektujú pravidlá. Mnou nastražený fotografický prístroj zaznamená človeka v chúlostivej situácii a následne mu tento záznam odošle formou multimediálnej telefónnej správy na jeho vlastné, vopred zistené telefónne číslo, a tiež poštových zásielok – pohľa&dníc. V priebehu dlhšieho časového obdobia sa sledovaný v dôsledku opakovaných doručení fotografických záznamov svedčiacich o jeho sociálne nevhodnom správaní stáva obeťou svojho vlastného počínania, a to bez toho, aby poznal pôvod alebo odosielateľa týchto obrazových správ.
Prácou chcem nielen v skutočných aktéroch príbehov ale aj v samotnom divákovi nastoliť otázky etických hodnôt a ich prípadného spochybňovania alebo deformácie, štruktúry sociálneho systému a princípov, na akých funguje, ako aj otázku uvedomovania si krehkosti zdanlivo pevnej bariéry súkromia, za ktorou sa mylne domnievame, že naša činnosť je pred zrakom iných ukrytá. Schopnosť rozlišovať medzi predátorom a obeťou je potieraný práve v dôsledku toho, že "obete" môjho projektu sú v istom zmysle i predátormi.
Povaha finálnych výstupov mi umožnila vytvoriť internetovú stránku, ktorá je formou participácie s ostatnými, nezainteresovanými ľudmi.

---