Life Mind Time

Bakalárska práca.

Citácia z hodnotenia môjho školitela Jána Adamove:

„Praktická časť autorovej práce je výsledkom náročého procesu hľadania. Rôznorodé fázy ohmatávania (aj odlišných) tematických okruhov Lindiš zavŕšil vo výstupe, ktorý má podobu technicky náročnej inštalácie. Zámerom pôsobivej šesťprojekcie, držiacej vnímateľa v 360stupňovom vizuálnom zajatí, bolo evokovať stav jeho mysle. Používa na to apropriované sekvencie z desiatok hraných filmov (prevažne komerčne úspešných kultových snímok, v ktorých vystupujú ikony hollywoodskej produkcie). Vybrané časti citovaných filmov vrství sadou iných záberov, ich obsahom sú autorom inscenované situácie, akcentujúce pochybnosti viažúce sa na realizáciu zadania, či stres vyplývajúci zo splnenia časovo determinovanej úlohy.
Nezanedbateľnou súčasťou inštalácie je štylizácia prostredníctvom bublinkovej fólie, ktorá tvorí projekčnú plochu, pričom je nositeľkou viacerých významov. Za najpríťažlivejšie považujem vnímať ju v kontexte odkazujúcom na čas/časovosť. Vypukávanie jednotlivých bubliniek možno chápať v existenciálnej rovine, ako vzduchový limit, či počet dní/chvíľ ktorý nám bol „pridelený“. Vzdal by som sa čítania bubliniek ako zástupcov mozgových buniek. Ak by sme mali vytvorený priestor vnímať ako doslovnú simuláciu vnútra mysle, inštalácia by znaivnela na úroveň štúdia, v ktorom sa nakrúca sci-fi pre detského diváka.
Napriek tomu, že Lindišova práca akoby čiastočne volala o pomoc (zredukuj ma, zúž, sprehľadni), či nabádala vnímateľa, aby jej vytkol prevahu pohodlného chaosu, nad jasným koncepčným zámerom, som presvedčený, že autorov pokus (ktorý chce byť neukončeným pokusom) je viac ako odvážnym krokom (v práci s privlastneným záberom) v domácom výtvarnom prostredí. Nachádzame v ňom stopy digitálneho baroka Petra Greenawaya, alebo o niekoľko desaťročí starší psychedelický MOVIE-DROME Stana VanderBeeka.”




Komentáre

Žiadne komentáre

Pridať komentár