Erik Bartoš

PeterC: To som zase já. Pozrel som si Tvoje práce a táto ma celkom zaujala. Je k nej výborný slovný sprievod, ktorý všetko vysvetľuje. To je to, po čom som volal vo svojej poslednej poznámke k práci She made this. Tieto Vaše práce sú tak (nenachádzam iné slovo, prepáč) bláznivé, že si ich môžeš vyložiť tisícorakým spôsobom. (Najčastejšie mi vychádza, že moderný umelci si z nás - konzumentov umenia - robia posmech. Ale to som tu nechcel rozoberať. Na tomto Tvojom filme sa mi viac páči časť, ako ste celú kompozíciu pripravovali, než samotná Božská Harmónia. To ako Vás stále niekto kontroloval (symbolické je zastúpenie kontrolných orgánov - policajti a miestny zbohatlík) vyvoláva napätie. Častokrát som myslel na to, že zaujímavejšie by bolo sledovať, ako umelecké dielo vznikalo, než prežívať len vlastný výsledok tvorby ( v prípade She made this by to bol priam priepastný rozdiel). Raz som sledoval v televízii, ako jeden český dirigent nacvičoval s orchestrom nejakú skladbu. Bolo to omnoho lepšie, ako vlastné predvedenie toho diela. Vidieť, ako sa jednotlivec snaží presvedčiť kolektív o svojom názore, ako sa rozčúli, keď nie je niečo podľa jeho predstavy, odmení pohľadom dobrý výkon... Skrátka - celá paleta citov, ktorá indukovala podobné pocity vo mne. Navyše to napätie, či sa dirigentovi podarí dosiahnuť svoj cieľ - rovnako ako u Vás, či Vás z toho námestia nevyhodia. Raz som to chcel skúsiť naživo a snažil som sa dostať na skúšku orchestra v Banskej Štiavnici, no vyhodili ma! Darmo som argumentoval, že futbalisti púšťajú divákov na tréningy -vyhodili ma. Stále si myslím, že sledovať umelca pri práci je vzrušujúce. A nemusí to byť len niekto, kto má papier na to, že je umelec. Stačí aby sa z celej duše snažil vytvoriť niečo mimoriadne, čím poteší iných. Môj otec bol učiteľ a v detstve som ho často vídal vypisovať vysvedčenia. Chodili mi po chrbte zimomriavky, keď som videl, ako sa snaží vypísať to tlačivo čo najkrajšie, ako uvažuje ako a odkiaľ začať vpisovať slovo do tých obmedzených koloniek tlačiva. Rovnaký pocit som zažil nedávno pri sledovaní nejakej relácie o varení. Bol to len okamih, keď kuchár chcel pokrájať cibuľu a sekundu či dve rozmýšľal ako to najlepšie urobiť. Netrpezlivo otáčal cibuľu hore dole, prikladal nôž na rôzne miesta, ako by skúšal odpor materiálu a to všetko v nejakom podivnom rytme. Výsledok jeho práce - nakrájaná cibuľa nebolo nič moc, no proces tvorby a rozhodovanie sa o jeho priebehu, hoci kratučké, stál zato. Naposledy som na internete videl čosi podobné. Je to inštruktážne video, tvorby fotke podobného obrazu v Photoshope.
http://www.youtube.com/watch?v=pvFerjO_8-w&feature=related
O výsledku tejto umeleckej práce nechcem hovoriť. Zaujalo ma, ako tvorca priamo na mieste, v danom okamihu prišiel na nápad, ako niečo urobiť, ako zdokonaliť povedzme oko. Nemal to dopredu pripravené, lebo to by to oko urobil na prvýkrát a komplet. On sa k nemu viackrát vrátil, vždy, keď ho napadla nejaká úprava. Nepodarilo sa mu zakaždým urobiť opravu podľa vlastných predstáv a tak to niekoľkokrát opravoval. Skrátka na začiatku filmu sme videli čistý monitor, na jeho konci umelecké dielo, ktorého tvorba si vyžiadala kopu času, technických schopností a talentu zachytiť všetko v správnych proporciách, vidieť detaily a vedieť ich správne zobraziť...
Napadá ma, že máte obrovskú výhodu oproti trebárs renesančným maliarom. Oni nemohli zaznamenať priebeh tvorby svojich diel a pritom aký by to musel byť zážitok sledovať Leonarda da Vinciho pri tvorbe Poslednej večere, keď vymýšľal nové postupy, snažil sa ich realizovať, tešil sa z úspechu a dostal sa na dno, keď pochopil, že freska nevydrží. Vy dnes túto možnosť máte, nedá sa to využiť?
Ešte k textu k Tvojej práci. Rozoberáš v ňom vlastne jednu z najdôležitejších otázok súčasnej filozofie a vedy. Je alebo nie je naša budúcnosť predpovedateľná? Ty sa síce slovami: " ...vedeli by sme, ako bude melódia znieť staviaš na stranu tých, ktorí si myslia, že náš osud je predpovedateľný (potrebujeme len supervýkonný počítač a počiatočné stavy všetkých atómov vo vesmíre) no vedci sa v poslednej dobe stavajú skôr na opačnú stranu. Prispel k tomu objav teórie chaosu, populárne nazývaný efekt motýlieho krídla. Ak si o tom nepočul, skús si pozrieť o tom niečo na internete. Okrem iného je to nádherný zdroj abstraktných obrazov. Takú divočinu, ako nakreslí počítač pomocou Mandelbrotovej množiny, človek nevymyslí.
A prepáč, za taký dlhý prípevok. V súvislosti s tým Ťa chcem poprosiť, ak máš na to nejaké páky, zväčšite toto okno na písanie poznámok. Človek by si mal sem tam po sebe prečítať, čo napísal, než to odošle. V tak malom okienku, ako je toto sa to prakticky nedá. Je vhodné akurát tak na to, aby doň človek napísal páči sa mi to alebo nie, no možno Vy sami, by ste mali mať snahu, písať k dielam svojich spolužiakov trochu dlhšie hodnotenia.

PeterC: Knihu, ktorú mi doporučuješ by som si prečítal celkom rad, no ako vidím, je vypredaná a potom - je dosť drahá a pravdepodobne aj dosť odborná. Poďme na to trochu inak. Skúste mi Vy ukázať (na internete) nejaké umelecké dielo, ktoré je podľa Vás zlé. Dá sa to vôbec o nejakej veci, ktorú autor vyhlási za umelecké dielo povedať?
Dávam do pozornosti stránku:
http://www.iconeye.com/