Zoznam diel Účasť na výstavách O autorovi


NEbudem, NEurobím, NIEsom

Pedagogické vedenie: Mgr. art Ján Adamove, ArtD.

Snažím sa poukázať na život môjho pradedka. Zúčastnil sa druhej svetovej vojny, bol odvlečený na front, kde bojoval a následne bol vo vojenskom zajateckom tábore. Po vojne a rokoch práce v tábore, ho prepustili, no tým sa to všetko neskončilo. V Rumunsku, cez ktoré prechádzal, bol pradedko opäť v zajatí, keďže potrebovali po vojne krajinu obnoviť. On však utiekol a vrátil sa domov, čo sa nepodarilo mnohým ľuďom.

„Keď sme boli vo vagóne smerom do Ruska, pýtal som vodu. Boli sme tri dni bez vody zavretí v dobytčáku. Hore v tom vagóne bolo malé okienko, kde niekto vystrčil hlavu a zakričal: „Ivan, daj vodu!“ Bolo počuť už iba výstrel, potom sa už nikto nepokúsil pýtať vodu. O nič sa nestarali...“

Na projekcii sú znázornené topole - ktoré videli cez malé okienko v dobytčáku, preto aby nevideli ruskú krajinu. Kufor patril jemu a na znak pripomenutia jeho príbehu, som využila aj jeho slová - citáty, ktoré sú vo zvuku inštalácie. Pradedko nám svoj príbeh neustále rozprával, keď sme čo i len spomenuli slovo Rusko, ale i vtedy, keď sme ako malé deti odmietali jesť. Vždy začal so svojím príbehom a aj napriek tomu, si ho do dnes pamätá iba jeho syn. Môj dedko.


Komentáre

Žiadne komentáre

Pridať komentár