Brigita Bialová

Confessio

V roku 1989 môj otec slúžil ako policajt pohraničnej stráže. Súčasťou jeho práce bolo aj brániť úteku emigrantov, hlavne Nemcov, ktorí sa snažili prejsť cez slovensko-maďarskú hranicu.
Súčasťou môjho diela sú jeho výpovede, v ktorých porozpráva dva príbehy: jeden je o úteku štyroch Nemcov, ktorých zastavil tesne pred hranicou a nenechal ich ujsť, v druhom zase rozpráva o fotoaparáte, ktorý našiel v tráve na hranici (pravdepodobne ho tam nechali utečenci) a aj si ho zobral. Fotila som tým foťákom otcove ospravedlnenie sa, ktoré vykonal predomnou, za to, čo spravil (aj keď to prvé bolo jeho povinnosťou). Je to forma prenosu a spojenia s ľuďmi, ktorým zmenil život. A ktorí zmenili aj jemu, keďže vďaka tomu je iným človekom, žiadajúcim o odpustenie.

Video: https://www.youtube.com/watch?v=ArqZMhcJ2xk&feature=youtu.be

---