Zoznam diel
Účasť na výstavách
O autorovi
Spomienka/Memory
My grand father loved music so much, espacially accordion. His name was Pavol. He never had it, bud he really wanted to have it in his life. I remember him, as a playing the mouth-organ everytime...And he was very inspired. He had just this musical instrument. I remember him, when he was talking to me about his great experiences from war, when he was soldier. He played a music with a members, and than he fell in love with music. When he dyed, he took this desire to grave, unforunately. I decided to play his favourite song, from his youth, Anthem of the First Slovak Republic, which is prohibited now, and considered as a clero-fascist anthem, (but it's not important now)...I wanted to fill the hole, symbolically, make an act of memory, remember more. Is that true? Than all of our dreams come true?
Like
2 visitors like this
.jpg?123){kind=small}
Adriána Vančová:
Na akordeóne hrať neviem, tú pieseň som sa naučila len kvôli tejto veci...no, láka ma to ešte väčšmi. Aj kvôli nemu, starému otcovi...Ale ďakujem Ti za odozvu...veľmi ma to potešilo, aj to že ťa neodradil ten zlý vizuál a ešte horší strih videa...:D, prvý semester, prvý ročník :)...každopádne, bol to zvláštny pocit tam stáť, mala som trému, nie pred ním, ale skôr pred okolím, že niekto na mňa zavolá policajtov...alebo niečo podobné. Čo sa týka súčasnej zábavy...máš úplnú pravdu. Muzikantov sediacich za klavírom so spoluhráčmi s akordeónom či husľami vidieť azda len na starých fotografiách. Práve mi jedna napadla :), fotografka Jill Freedman, fotografia "Ireland 1973" nejde mi to zobraziť na googli :)...ale to len pre ilustráciu :) Škoda len, že je to, zdá sa, nenávratne ...
ďakujem, s pozdravom Adriána
Milan: Nemáš začo... Trochu mi to zaimponovalo. Inak to muselo byť - ťahať ten akordeón na cintorín - taký dobrý tréning pre také žieňa. Inak teraz som si všimol -to študuješ v BB? Ja tam pracujem :-). To máš aj nejaký kúsok domov - že?
Jan 20 2013, 19:27
Milan:
Áno - odtiaľ si, nie?
Pridať komentár
Milan Sklenka: Musím uznať, že ide o pekný a charizmatický nápad. Trochu ma to vrátilo do detských čias, keď si ja spomínam na svojho starkého, po ktorom mi zostala len malá 32-basová harmonika. Táto má pre mňa nepredstavitelnú morálnu hodnotu. Pamätám keď mi ju dával, ako mi vravel, že mu na nej zahrám - tak aby som sa učil. On je už 18 rokov pod zemou a ja mu "hrám do dnes" a aby som spravil niečo takéto veľkolepé ako ty, nato odvahu nemám. Nedá mi nepovedať, že naši, ale nielen naši starý rodičia, mali úplne iný zmysel života, ich život bol oveľa hodnotnejší ako ten náš, keď sa nedokážeme radovať aj s takých najmenších drobností, i trebárs z toho, že niekto vyberie doma hudobný nastroj a poteší hraním seba a okolie. Vieš si teraz predstaviť, že by si išla s tvojimi kamarátmi niekam posedieť , zabaviť sa a teraz by si tam vybrala harmoniku? myslím, že mnohý by toto už nepochopili a pýtali sa sami seba, či si zaspala dobu. Bohužial, ale tak to je. Poviem ti, že som bol v decembri hrať na jednej chate, kde oslavovali policajti koniec roka a tam to bolo vidieť ako sa kto vie zabaviť. Keď som tam prišiel hlavne taký nad 20 rokov sa bavili pri modernej hudbe z hifi-veži. No potom som vybral akordeón a zábava začala, starší začali spievať - pridali sa aj tý mladý a ešte sa aj tancovalo. A teraz si môžme povedať ža v ktorej časti večera sa cítili príjemnejšie a lepšie sa zabavili? Takže u mňa máš veľkú poklonu za to čo si urobila a hraj na akordeón - rozdávaj radosť, pracuj na hodnotách a odovzdávaj ich ďalej. S pozdravom Milan
Jan 13 2013, 12:07