Adriána Vančová

Zachytávam situácie, ktoré utvárajú osoby okolo
mňa i mňa samú. Predmetom pozorovania sa v konečnom
dôsledku nestáva len človek, ale aj priestor v ktorom žije,
ktorý je predovšetkým nehmotný. Obrazy ostávajú otlačené
v mikrosvete, v ktorom sotva hľadám slová zodpovedajúce
mojim myšlienkovým pochodom. Pozorujem, ako sa
skutočnosť mení v paralelnú, pozastavenú realitu naveky
uväznenú v mikročiastočkach striebra. Umenie performancie
je pre mňa zasväcujúca forma rituálu stotožňovania sa so
samým životom a všetkým, čo obnáša, fotoaparát je
mojou predĺženou rukou, zrkadlom, spoločníkom.

I capture the situations that form people around me as well as myself. The object of observation is not only a person but also the space which he/she lives in, which is mostly non-material. The pictures are left imprinted in the microcosmos in which I hardly find words corresponding to my trains of thoughts. I observe how reality changes into a parallel, paused reality that is forever imprisoned in microparticles of silver. The art of performance is a consecrative ritual form of identifying oneself with life and all that it entails for me. Camera is my extended arm, a mirror, a companion.