Ondrej Vozárik

Musel som volačo urobiť

Jedného rána som sa zobudil so zvláštne nutkavým pocitom odhodlania, že musím volačo urobiť. A tak som sa zobral na aute do neďalekej hory. Po lesnej ceste som šiel ešte dobrú chvýľu, až kým som nemal pocit, že by to už mohlo stačiť. Zaparkoval som, zbavil sa šatstva a úplne nahý som si vykročil. Ihličie a lístie dávalo mojím nohám príjemnú masáž v rytme praskajúcich halúzok. A zrazu to prišlo, ako blesk z jasného neba. Parádny objav vo forme blatovej mláky s ktorou som bol natoľko spokojný, že som sa v nej vyváľal. Chvýľami som prežíval krásny euforický stav z pocitu splinutia s prírodou, neskôr mrzutý z príchodu zlého počasia a bolo mi aj zima. Ale stálo to za to.

---