Čas v hrnci
Video vniklo na tému čas.
Fe - nomen
Dielo sa dá zaradiť do videoartovej sekcie ako zvuková videoinštalácia. Projektované na stenu, umiestnené v jednom priestore spolu s objektom v ktorom sa pripravovalo. Zábery ukazujú vnútorný priestor starého hrnca, v ktorom sa miešajú značne skorodované pracovné nástroje, ktorých spôsob usporiadania má pôsobiť konzervatívne. Práca vznikla na tému maska a recyklart. V prípade diela "Fe-nomén On, Ona, Ono" ide v prvom rade o masku vrodenú, tiež ale formovanú aj počas života. Hrdzavé železo asociuje princíp železného zvyku, ktorý však časom tiež koroduje, keďže je vybudovaný na základe stále meniacich sa spoločenských hodnôt. Mojim prvotným zámerom bolo reagovať na gendrovú otázku.
Kolektívne nevedomie
Rad radom posťahované tváre z internetu, uložené po snímku do videa (50 snímkov = 2 sekundy). Odfotené pri uzávierke 2 a potom 6 sekúnd. (zobrazené z ľava do prava)
Sociálna sonda
Za prestretým stolom je vidieť ľudí, ktorý z rôznych dôvodov stratili strechu nad hlavou. Nič nerobia len konzumujú vianočku s červeným vínom. Aj keď nič nehovoria je inštalácia ozvučená zmiešaným džavotom všetkých zúčastnených v zábere. Divák stále smie pristúpiť k dielu bližšie a vypočuť si každého osobný príbeh individuálne cez slúchadlá zavesené pod projekciou na stene. Práca vznikla z radu dokumentárnych videí realizovaných vo viacerých Slovenských mestách ako sú Piešťany, Trnava, Nitra, Hlohovec.Ondrov koláč
Videoinštalácia pri ktorej bol podávaný chutný čokoládovo-orechový koláč. Hmmmm...Ondrov koláč - príprava
Jedlo ako výtvarné médium v súvislosti s tvorivými technikami, ktoré sú založené na princípe varenia, alebo konzumácie.scenár a strih: Ondrej Vozárik
kamera: Lukáš Matejka
12 HODÍN
Pociťujem hlboký stav úzkosti pri pomyslení(na to), že niečo také ako čas ma obmedzuje. Obzvlášť v stavoch úzkosti plynie neskutočne pomaly. (orig. má video12 hodín, tak aby sa dalo púšťať dokola)
ČAS
Videoinštaláca nabáda k zamysleniu nad tým ako a či vlastne "žijeme", a že čas sa nám neúprosne kráti. Vybral som si hrob ako artefakt, každý individuálne mapujúci určitý časový úsek, individuálny príbeh jedinca.
IN / VISIBLE
Dielo zviditelňuje a zároveň zneviditelňuje banálnu realitu prostredníctvom média fotografie. (fotografie 1:1 steny nachádzajúcej sa za nimi)
REV 2
Interaktívna inštalácia vyjadruje svoju nespokojnosť nad samotou hlasitým revom. Upokojí sa po príchode pozorovateľa.(ukážka)
Musel som volačo urobiť
Jedného rána som sa zobudil so zvláštne nutkavým pocitom odhodlania, že musím volačo urobiť. A tak som sa zobral na aute do neďalekej hory. Po lesnej ceste som šiel ešte dobrú chvýľu, až kým som nemal pocit, že by to už mohlo stačiť. Zaparkoval som, zbavil sa šatstva a úplne nahý som si vykročil. Ihličie a lístie dávalo mojím nohám príjemnú masáž v rytme praskajúcich halúzok. A zrazu to prišlo, ako blesk z jasného neba. Parádny objav vo forme blatovej mláky s ktorou som bol natoľko spokojný, že som sa v nej vyváľal. Chvýľami som prežíval krásny euforický stav z pocitu splinutia s prírodou, neskôr mrzutý z príchodu zlého počasia a bolo mi aj zima. Ale stálo to za to.OUTDOOR COMMUNICATION
Prišiel som na rôzne miesta ako námestie, autobusová a železničná stanica, pred reštauráciou, tescom, kauflandom, európou, kde som sa rozhliadol, z hlboka sa nadýchol a zahulákal čo to dalo. Kedže som zareval naozaj z celej sily, môj výkrik netrval dlho. Iste si veľa ľudí pomyslelo, že čo to je za blázna, alebo že to umenie akosi nechápu... No chápu ho i keď o tom nevedia. Mojim cieľom totiž nebolo nič iné, ako na seba upozorniť. Video vzniklo ako dokumentácia performancie na tému: "Dočasné galérie - komunikácia vo vonkajších priestoroch". Následne bolo použité ako videoinštalácia.

