G. Lipovetsky v knihe Éra prázdnoty konštatuje, že každodenná honba za životnou úrovňou neustále zamestnáva blahobytnú spoločnosť...
„Je koniec sentimentálnej kultúry, koniec happyendu...prichádza cool kultúra, kde si každý žije vo vlastnom bunkri ľahostajnosti v bezpečí pred vlastnými a cudzími vášňami.“
V podobnej situácii, keď reklama pohlcuje všetky možné priestory, nikto by pravdepodobne nečakal, že dostane do ruky absolútny opak....
Životný kolobeh má svoj rytmus.
Čakanie nás v tom rytme veľmi často sprevádza...:
Okolie sa stáva čoraz hlučnejšie a presýtené reklamami,
význam slova ako tolerancia či empatia sa stáva nezrozumiteľným,
byrokratická džungľa s nami pokojne manipuluje,
krok sa mení na beh,
-sme väzňami pokroku...(?)

Maľba na skle znázorňuje bežne používané marketingové slogany, ktoré nás v našom okolí obkolesujú. Oslovujú ma práve preto, že sú tak bežné a samozrejmé. Sú to frázy v ktorých cítiť snahu o presvedčenie bežného konzumenta o kvalite výrobku a o tom, že ten výrobok je presne to, čo potrebujeme. Už nepotrebujeme premýšľať, iba nakupovať. Súčasný spôsob života už predstavuje rituál kde duchovné uspokojenie sa realizuje v nakupovaní. Kalle Lasn hovorí: “...obrovské nadnárodné korporácie utrácajú ročne 400 biliónov dolárov v snahe predať nám rýchle občerstvenie a autá...” Annie Leonard vo filme Story of Stuff sa tiež vyjadruje ku konzumnej kultúre a problematiky moci korporácii.
Gilles Lipovetsky in his work, "The age of emptiness," states we easily get used to seeing the worst and the mass indifference that rules everything.
He says narcissism is something what curbs tragedy and appears as a new form of apathy. A shallow sensibility, as well as a deep indifference is present.
In the M Fall performance the actors fall down at the same time onto the ground and in a motionless state communicate with their surroundings.
In her work, the author conveys the subject of death and reflects the reaction of passers-by. It is a silent expression of contemporary society and the substance of our current system.

Bakalárska práca s názvom Mute pozostáva z videa a veľkoplošnej tlače a je reakciou na výroky a správanie sa Jána Slotu, predsedu SNS, osoby, ktorá by mala reprezentovať Slovensko a záujmy občanov. Počas uplynulých rokov sa prezentoval niektorými kontroverznými výrokmi na adresu Maďarov, Rómov, či homosexuálov. Jeho ospravedlnenia sa však nikdy nedočkali.
Svoju pozornosť zameriavam na konkrétneho politika, ale reakcia vznikla z celkového pozorovania, vnímania spoločnosti a uvedomenia si problémov, ktoré vznikajú z podobného správania sa.
Vo svojej práci preberám zodpovednosť a ospravedlňujem sa v mene konkrétneho politika za vyslovené vulgarizmy.
Video znázorňuje akoby priamy prenos z tlačovej konferencie, ktorá bola zvolaná pri príležitosti uvedomenia si omylov predsedu SNS Jána Slotu, na ktorej sa má verejne ospravedlniť za vyrieknuté kontroverzné výroky. K vysloveniu očakávaného ospravedlnenia sa v priamom prenose nedochádza. Po krátkom čase sa spúšťajú titulky, ktoré majú oboznámiť divákov pozerajúcich priamy televízny prenos o čom tlačová konferencia mala byť. V pozadí počuť len zvuk fotoaparátu a zosilňujúce nepokojné vravy v miestnosti.
Celý projekt vychádza z faktov, ale výsledkom je len fikcia, zdanie.
Krátka animácia reagujúca na plánovanú výstavbu radaru v Čechách. Video malo byť skicou k realizácii bakalárskej práci inštalácie svietiacej plochy, ktorá by odčítavala čas plánovaného zásahu, výstavby radaru.

Priestorová inštalácia s názvom Je to biele, guľaté a nie je to kupola, je reakciu na plánovanú výstavbu radaru v Brdoch.
Hodnoty v spoločnosti akoby strácajú či menia veľmi ľahko formu a obsah.
Kto sme? Kam smerujeme? Vraciam sa k základným otázkam I. Kanta
Proces, ktorý sa nekončí, je neustále prítomný. Hovorím o hlade, vojnách, chorobách, násiliu a iných faktoroch spôsobujúcich smrť. Kým napočítame do tri, ďalší človek je preč.
Podľa štatistiky OSN umiera na svete v priemere 30 000 detí denne, každé tri sekundy jedno.
Pavúky a supermarkety majú niečo spoločné. Dokonale pripravenú sieť pre obeť. Druh o ktorom hovorím je vysoko jedovatý pre človeka a vyskytuje sa po celom svete. Po vstreknutí jedu, usádzajú sa na lebky obete a po určitom čase nastáva úplná degradácia obete.

Práca WELCOME (WELCH ON) sa zaoberá prieskumom verejnej mienky. Je to skúška pre okoloidúceho, odhalenie názoru na politický svet, ktorí dennodenne s nami koketuje a presviedča nás o svojich pozitívach. Nastavuje nám výšku prekážky a očakáva pritom našu nesmiernu spokojnosť. Moc a právo občas znamenajú jedno a to isté. Manipulácia je natoľko dominantná, že prechádza nepovšimnutá. Vo svojej práci svoju pozornosť zameriavam na konkrétneho politika, ale reakcia vznikla z celkového pozorovania, vnímania politického sveta.

„Myslím si, že každý na svete dnes pociťuje moc obrovských nadnárodných korporácii, ktoré začínajú vládnuť svetom. Tieto obrovské nadnárodné korporácie utrácajú ročne 400 biliónov dolárov v snahe predať nám rýchle občerstvenie a autá, čo na nás má ohromný dopad. Tridsať sekundová reklama je najmocnejším nástrojom komunikácie, ktorá bola ľudskou bytosťou kedy vymyslené. Sedíš nečinne vo svojom kresle. Nemáš čo povedať. A vonku sú šikovný ľudia, čo tvoria skvelé televízne show a reklamy. Sú to mocný producenti informácii a významu. A ty si pasívnym konzumentom týchto významov. Tieto významy nie sú ani hodnotné. Sú len propagandou konzumu. Myslíš si, že šťastie spočíva v nakupovaní, zvlášť na Vianoce. Prečo si nevyraziť do nákupných stredísk a poriadne si „nezanakupovať“?“ Kalle Lasn, Surplus režia Erik Gandini.

Paketáž s názvom XY bola realizovaná pri príležitosti festivalu Barbakan v roku 2007 v Banskej Bystrici. Tank bol zabalený a adresovaný výrobcom, dnes už neexistujúcej adresy s fiktívnym úmyslom odoslať ho späť do Tretej ríše. Je to aj osobný protest proti nezmyselnosti vojen, násiliu a podporovaniu militarizmu ako takého.










