Verejné spytovanie svedomia
,,Spoveď" - definovaný ako náboženský úkon, pri ktorom veriaci ústne vyzná hriechy spovedníkovi udeľujucému rozhrešenie.Základ mojej praktickej bakalárskej práce tvorí spovednica, ktorú považujem za miesto očistenia. Vystavená vo vestibule školy tvorí výstavný objekt, ktorý už len tým, že je označená za majetok cirkvy a je symbolom zbavenia sa hriechov vyvoláva v každom z nás výčitky a núti nás k spytovaniu svedomia o ktoré sa práve ja snažím formou tejto inštalácie pozostávajúcej nielen zo spovednice, ale i zvuku nainštalovaného v jej vnútry.
Inštaláciou vstupujem do svedomia nielen sebe, ale i divákom. Vlastná identita ako podnázov mojej bakalárskej práce, ktorú vyjadrujem mnou nahovorenými nielen vlastné ale i bežné hriechy každého z nás, ktoré sú získané z modlitebnej knižky v kapitole o príprave na spoveď, prevedené do otázok, čím sa snažím takisto o spytovanie svedomia každého z divákov. Vstupujem do svedomia nielen sebe ale aj vám. A práve touto formou sa snažím o verejné spytovanie svedomia.
Otázky:
Hrešila som?
Rozprávala som škaredé reči?
Rúhala som sa Bohu?
Chodila som do kostola?
Odvrávala som?
Smilnila som?
Používala som antikoncepciu?
Nemala som nečisté myšlienky?
Pozerala som porno?
Podvádzala som?
Podviedla som?
Ohovárala som?
Klamala som?
Posmievala som sa?
Ubližovala som?
Robila som zle?
Netýrala som zvieratká?
Neokradla som?
Splnila som čo som sľúbila?
Nelakomila som sa?
Nenabádala som niekoho na zlé veci?
Adospuč
Minimalisticky najvýstižnejšie zachytené slovo čas. Na videozázname som v podobe obrazu aj zvuku, ibaže medzi zvukovým záznamom a videoobrazom je rozdiel 19 rokov z môjho života. Videoobraz na ktorom som ja v súčasnom výzore ako 22-ročná a predabuvávam svoj terajší hlas hlasom z detsva, keď som mala 3 roky. Pomocou teleskopu a telefónu vyjadrujem vzdialenosť v období 20-tich rokov ako náhľad do prítomnosti a volania do minulosti. Prácu vystihuje inštaláciou mužskú agresivitu a výsledným videom ženskú jemnosť, detskú naivitu a opatrný pohľad na svet.
Autoportrét
Tieto fotky ma nepriamo charakterizujú. Sú na nich odfotené strany z môjho denníka, ktorý som si písala počas štúdia na základnej škole. Som to ja, moje pozitívne či negatívne pocity z tohto obdobia. Spomienky, ktoré som sa rozhodla ukázať iným, avšak nepriamo, rozmazanými fotkami, čo nasvedčuje tomu, že svoje súkromie si aj tak chránim.
Retardácia
(video1)-jedenásť videí s deťmi v rôznom veku, ktoré sa predvádzajú a doslova ,,šaškujú,, pred kamerou, tzv. poukazovanie na retardáciu detí v tejto dobe, zle vychované, ovplyvnené a skazené internetom, médiami.(video2)-na videu, ktoré sa objaví divákovi až po nasadení slúchadiel bude video z môjho detsva.Video z minulosti ,,pridané,, do prítomnosti...v tejto dobe deti žijú úplne ináč a zaujímajú ich úplne iné veci ako deti v mojom detsve...rozdiel 20-tich rokov...divák sleduje, porovnáva videá no v slúchadlách počuje zvuk patriaci môjmu videu. Myslím si, že v tejto dobe všetko záleží od výchovy dieťaťa, internet a média výchovu len zhoršujú...deti vo videách nadávajú, či predvádzajú sa. Retardácia detí v tejto dobe, ako to bude o pár rokov potom ?
EKG-elektrokardiogram-čiary života
Elektrokardiogram - ,,televízor,, ukazujúci činnosť nášho zdroja života - srdcaDýchame ? Žijeme vôbec ? A ako ? Baví nás to žiť ? Baví nás spôsob akým žijeme ? Chcem žiť ? A čo vy ?
Svojou prácou naznačujem znakom EKG život ľudí, ktorých už nebaví žiť a snažia sa utiecť rôznymi spôsobmi pred týmto svetom. Pred nudným každodenným stereotypom, ktorý zobrazujem čiernou čiarou .
Červená čiara ako moja snaha a zároveň cieľ zabrániť im v tom a prinútiť ich pozrieť sa na život inak . Maľba v exteriéry a video premietané priamo na miesto, kde sa nachádza najviac takýchto ľudí - na ich vlastné bydlisko.
Prach si a na prach sa obrátiš
Chodím po miestach a zbieram prach z miest kde trávili najviac času aj keď viem že moja snaha ,,vrátiť,, ich späť, je zbytočná...

